Tma

Tma. Nič nevidím. Iba tmu. Ani nemám pojem o čase. Môžem tu byť deň, dva, ale možno aj týždeň. Sedím tu ako nejaký chudák. Schovávam sa pred niečím, čomu som veril. Zradili nás. Zničili ná... Zvuk. Človek. Sú tu. Idú si pre mňa. Nedýchaj! Nedýchaj! Nedýchaj! Kroky znejú ako veľké podpätky na kovovej podlahe. Som plný strachu a bezmyseľných nápadov. Počkať! Kroky sa vzďaľujú. Fúú. Už mi asi začína preskakovať. Myslím na posledné dni. Čo sa stalo??? Už viem... Zradili nás. Naši vlastný. Pred sto rokmi kloni zradili jediov, teraz vojaci nás. Zvrhli nás. Zabili mi brata... Ben. Ach Ben, mal som ťa rád. Kroky. Prichádzajú znova, ale je ich viac. Mieria sem. Schoval som sa. Prechádzam vedľa nich. Je to tu tesné! Neviem sa hýbať. Len nech nespadne kameň, nech nespad... Do prdele! Kamienok sa zošmykol a s rachotom dopadol na zem. Mieria na mňa zbrane a ich svetlá. -To je on! - zakričal jeden z vojakov v bielej zbroji. Opatrne siaham po meči na páse, a nenápadne ho vyťahujem. -Vzdávam sa. - povedal som. Nezložili zbrane a asi sa na to ani nechystali. Podišli ku mne dvaja vojaci s putami v rukách. -Ruky napred! - zakričal mi do tváre. Švihom som mečom, svetlo zablyšťalo v tmavej jaskyni a obidvaja rozrezaní dopadli na zem. -Pozor! - kričal asi ich veliteľ. Skočil som dopredu a oháňal sa mečom ako nikdy predtým. Traja padli hneď. Narátal som ich ešte sedem. Celý tucet, zaujímavé. Jeden vytiahol elektromagnetický obušok a otočil sa na mňa. Vybehol a ja som jeho výpad zablokoval. Au! Dostal som strelu blasterom rovno do ramena. Našťastie super nebol až tak zdatný a podarilo sa mi ho rozpoliť. Ostávali štyria. Pomocou sily som rozdrtil troch a štvrtý na mňa vybehol. Bol to ich veliteľ. Načiahol sa pre elektromagnetický obušok, no ja som bol rýchlejší a odsekol mu ruku. S krikom padol na zem. -Kto si? - zaškrípal s bolesťou. -Jade Skywalker. - odvrkol som, - a toto je za môjho brata! - Zelený svetelný meč ním prešiel ako horúci nôž maslom. Vykročil som z jaskyne...